Téma: Liturgický priestor
Obsah: Charakteristika kostola, jeho jednotlivých častí a zariadenia.
Pomôcky: Sväté písmo (NZ) alebo text Jn 2, 13-17 pre každého účastníka, 2 hárky papiera formátu A3-A4 s nedokončenými vetami, perá alebo fixy, tajnička o sakrálnom priestore, fotografie miništrantov zo skupiny, lepidlo, obrázok kostola. Budete potrebovať aj prezentáciu a kvíz o kostole.
Na stiahnutie: Metodika s prílohami (PDF)
Kostol, a vôbec akýkoľvek chrám, nie je obyčajnou budovou, ktorá slúži na stretávanie sa ľudí. Ľudia všetkých kultúr od nepamäti budujú chrámy ako miesta stretnutia sa s Bohom. Chrámy zvyčajne svojím bohatstvom, veľkoleposťou a krásou ďaleko prevyšujú možnosti ekonomické väčšiny veriacich. A predsa ich ľudia vždy budovali. Odzrkadľuje to túžbu ľudstva obdarovať Stvoriteľa – Darcu všetkého, čo je.
V prvej časti pracujeme s biblickým textom Jn 2, 13-17. Po prečítaní state nasleduje brainstorming v skupinkách a krátke zhrnutie. V druhej časti sa zameriame na sakrálny priestor a spoznávanie jednotlivých častí kostola.
Čítanie z Božieho slova
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ (Jn 2, 13-17)
Práca v skupinkách
Je zrejmé, že tržnica a chrám toho nemajú spoločného veľa. Snáď len, že tržnica i chrám sú miestami stretnutia. Rozdiel je v tom, s kým sa tam človek stretne.
Komentár
Na tržnici aj v chráme môžeme stretnúť veľa ľudí. Boli to miesta stretnutia. Aj tržnice. Ľudia prišli na nákupy a popri tom debatovali, dozvedali sa novinky... No tržnica je na obchodovanie, chrám je miestom stretnutia sa s Bohom.
Ježiš chrám nazýva inak. Nazýva ho domom svojho Otca – teda Božím domom. Aj každý kostol je božím domom. Ale nie preto, že by Boh potreboval domy z tehál a kameňa. Chrámy stavajú ľudia, lebo chcú mať miesta, kde sa budú všetci spolu stretať s Bohom.
Kostoly vždy patrili k najzaujímavejším objektom. Ľudia si na nich dávali záležať, pretože to malo byť miesto stretnutia s Bohom. A tak, hoci žili v drevených chalúpkach, kostol chceli veľký, zdobený a z kameňa. To všetko pre Pána.
Kostol sa od ostatných budov odlišuje účelom, tvarom, zariadením a niektorými špecifickými časťami.
Plnila rovnakú úlohu ako ambona, dnes sa už nepoužíva.
Priestor vyhradený pre organ a spevákov.
Sedadlo pre celebranta.
Miesto slávenia najsvätejšej obety.
Osvetľujú oltár.
Miestnosť na uchovávanie liturgických rúch a nádob.
Nádoba na požehnanú vodu, umiestnená pri vchode do kostola.
Využíva sa pri adorácii, sviatosti zmierenia a podobne...
Stôl Božieho slova – odtiaľ sa prednášajú čítania.
Priestor vyhradený pre celebranta a asistenciu.
Miesto vysluhovania sviatosti pokánia a zmierenia.
Svieca požehnaná na Bielu sobotu, pripomína nám vzkrieseného Pána Ježiša.
Apoštol Pavol nám pripomína: „...vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás“ (1Kor 6, 19). Teda každý z nás je chrámom – miestom stretnutia s Bohom.
Chrámy sú krásne. Aj my, Pane, chceme byť krásni pred Tebou. V chráme hľadajú ľudia útechu a pomoc. Aj my, Pane, chceme byť ochotní pomáhať. Tu sme, Pane, premeň nás na živé chrámy. Amen.